Varšava sa pripravuje na tradičný Pochod nezávislosti v čase vyostreného politického konfliktu. Moskva môže získať ďalšiu príležitosť na šírenie dezinformácií, prehlbovanie napätia medzi Poliakmi a Ukrajincami a spochybňovanie európskej jednoty. Pre Slovensko je vývoj v susednom Poľsku dôležitým varovaním pred rizikami zahraničného informačného zasahovania.

Každoročný Pochod nezávislosti (Marsz Niepodległości), ktorý sa uskutoční 11. novembra vo Varšave, patrí medzi najviditeľnejšie verejné podujatia v Poľsku. Tento rok sa však koná v mimoriadne citlivom politickom prostredí. K sporom o migráciu, národnú identitu, historickú pamäť a vzťahy s Ukrajinou pribudla ostrá ústavná kríza. Práve kombinácia týchto konfliktov vytvára priestor, ktorý môžu využiť ruské dezinformačné siete. Na dosiahnutie svojich cieľov pritom Moskva nemusí kontrolovať organizátorov pochodu ani jeho účastníkov. Stačí, ak dokáže vybrať najkontroverznejšie vyjadrenia, zbaviť ich pôvodného kontextu a následne ich predstaviť ako dôkaz údajného rozpadu poľskej spoločnosti či európskej solidarity.

Pochod nezávislosti ako zrkadlo poľských spoločenských sporov

Poľsko si 11. novembra pripomína obnovenie nezávislosti v roku 1918. Súčasťou osláv je aj Pochod nezávislosti, ktorý každoročne priťahuje do ulíc Varšavy tisíce ľudí.

Podujatie má výrazný vlastenecký a národno-konzervatívny charakter. Zúčastňujú sa na ňom ľudia s rôznymi politickými názormi, od občanov, ktorí chcú vyjadriť národnú hrdosť, až po predstaviteľov radikálnych nacionalistických skupín.

To však neznamená, že všetkých účastníkov možno automaticky spájať s extrémizmom alebo protiukrajinskými postojmi. Právo oslavovať národnú nezávislosť a verejne vyjadrovať politické presvedčenie je legitímnou súčasťou demokratického života.

Organizátori oznámili, že tohtoročný pochod sa uskutoční pod heslom „Polak w Polsce gospodarzem!“, teda „Poliak je vo vlastnej krajine hospodárom“. Jeho začiatok je naplánovaný na 14.00 hod. na varšavskom kruhovom objazde Rondo Dmowskiego.

Podľa organizátorov slogan zdôrazňuje suverenitu štátu, národnú identitu a právo Poliakov rozhodovať o budúcnosti vlastnej krajiny.

V súčasnej politickej atmosfére však podobné heslá môžu získavať rôzne interpretácie.

Pre jedných predstavujú vyjadrenie vlastenectva a občianskej zodpovednosti. Pre iných môžu vyvolávať otázky o postoji k migrantom, európskej integrácii a menšinám.

V informačnom prostredí, v ktorom sa čoraz intenzívnejšie diskutuje o ukrajinských utečencoch, sociálnych výdavkoch či historických sporoch medzi Poľskom a Ukrajinou, sa tieto témy môžu stať predmetom politických manipulácií.

Osobitné riziko predstavuje možnosť, že jednotlivé radikálne heslá alebo incidenty budú zahraničnými informačnými kanálmi prezentované ako stanovisko celej poľskej spoločnosti.

Práve v tom spočíva podstata jedného z mechanizmov zahraničného informačného zasahovania: skutočná udalosť sa zmení na základ pre zavádzajúci príbeh, ktorého cieľom už nie je informovať, ale ovplyvňovať postoje publika.

Ústavná kríza: Keď domáci politický konflikt získava medzinárodný rozmer

Napätie pred tohtoročným Pochodom nezávislosti umocňuje spor o poľský Ústavný tribunál.

Konflikt medzi proeurópskou vládou premiéra Donalda Tuska a politickým táborom prezidenta Karola Nawrockého sa vyostril v súvislosti s obsadzovaním súdu a právomocami jeho vedenia.

Poľsko už dlhé roky zápasí s dôsledkami sporov o nezávislosť súdnictva, ktoré sa začali počas predchádzajúcich vlád strany Právo a spravodlivosť (PiS).

Aktuálne udalosti však posunuli konflikt do novej fázy. Po spornej zmene vo vedení tribunálu zasahovala pri jeho budove polícia a politickí oponenti vlády začali hovoriť o údajnom štátnom prevrate.

Samotné právne otázky sú pritom zložitejšie, než naznačujú politické slogany. Podľa agentúry Associated Press existujú pochybnosti o zákonnosti viacerých krokov a niektorí právni experti kritizujú postupy oboch strán konfliktu.

Práve do tejto situácie vstúpili ruskí predstavitelia.

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, dnes podpredseda Bezpečnostnej rady Ruska, začal používať tvrdenia o údajnom ústavnom prevrate v Poľsku.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová zase prirovnala situáciu v Poľsku k udalostiam na Ukrajine v roku 2014 a varovala pred údajnou politickou katastrofou.

O tomto vývoji informoval denník The New York Times, na ktorého zistenia upozornil 3. novembra aj poľský verejnoprávny rozhlas.

Premiér Donald Tusk obvinil Rusko z pokusov zvyšovať politickú nestabilitu a poukázal na využívanie účtov napojených na ruské informačné operácie.

Dôležitý je samotný mechanizmus.

Ruské štruktúry nemusia politický konflikt vytvoriť. Môžu využiť už existujúce obvinenia, opakovane ich šíriť prostredníctvom vlastných informačných kanálov a posilňovať dojem, že Poľsko sa nachádza na pokraji ústavného kolapsu.

Takto sa vnútropolitický spor môže zmeniť na medzinárodnú informačnú kampaň.

Zároveň treba dôsledne rozlišovať medzi oprávnenou kritikou vládnych rozhodnutí a zahraničnou manipuláciou. Kritika premiéra Tuska ani nesúhlas s postupom polície samy osebe nie sú dôkazom proruského pôsobenia.

Rovnako nie je možné automaticky označovať všetkých európskych politikov, ktorých vyjadrenia preberajú ruské médiá, za účastníkov koordinovanej ruskej operácie.

Čo hovoria poľskí analytici o ruskom informačnom vplyve

Riziko ruského zasahovania do poľských spoločenských sporov nie je len teoretickou úvahou.

Poľský inštitút medzinárodných vzťahov (PISM) zverejnil 24. augusta 2026 analýzu s názvom Eskalácia poľsko-ukrajinského sporu ako operačný cieľ Ruska v Poľsku.

Autori Filip Bryjka a Aleksandra Wójtowicz upozornili, že Moskva systematicky využíva nevyriešené historické otázky medzi oboma krajinami a snaží sa zvyšovať vzájomnú nedôveru.

Podľa ich výskumu vzrástol v období od 26. mája do 13. júla 2026 počet poľsky písaných príspevkov obsahujúcich mimoriadne nenávistné vyjadrenia proti Ukrajincom o 171 percent, pričom dosiahol približne 364-tisíc. Miera interakcií s týmto obsahom vzrástla o 345 percent, na približne 1,2 milióna reakcií, komentárov a zdieľaní.

Zdroj: PISM, 24. augusta 2026. Ide o zmenu v monitorovanom online obsahu, nie o meranie postojov celej poľskej populácie.

Tieto údaje sú dôležité, no vyžadujú opatrnú interpretáciu.

Nárast nenávistných príspevkov automaticky neznamená, že rovnakým tempom rastie nepriateľstvo v celej spoločnosti. Sociálne siete môžu vytvárať neprimerane silný obraz konfliktu, pretože ich algoritmy často zviditeľňujú emocionálny a kontroverzný obsah.

Analytici PISM zároveň identifikovali významnú úlohu ruských informačných platforiem, najmä siete Pravda, známej aj ako Portal Kombat.

Ide o systém navzájom prepojených webových stránok a informačných kanálov, ktoré šíria alebo opakovane publikujú obsah zodpovedajúci prokremeľským naratívom.

Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS) vo svojej správe z marca 2026 zaradila túto sieť medzi významné ruské nástroje informačnej manipulácie.

Ruské operácie sa pritom nespoliehajú výlučne na vymyslené správy. Často pracujú aj s reálnymi udalosťami, ktorým pripisujú zavádzajúce významy.

To je obzvlášť nebezpečné v prípade historických sporov, citlivých spoločenských tém a masových politických podujatí.

Štyri témy, ktoré môže Moskva využiť proti poľsko-ukrajinským vzťahom

Z analýz PISM, vyšetrovaní nezávislých organizácií a skúseností z predchádzajúcich informačných kampaní vyplýva, že ruské operácie sa sústreďujú najmä na citlivé otázky, pri ktorých už v spoločnosti existuje napätie.

Prvou je historická pamäť.

Poľsko-ukrajinské vzťahy dlhodobo zaťažujú spory týkajúce sa udalostí na Volyni počas druhej svetovej vojny, zodpovednosti Ukrajinskej povstaleckej armády a otázok exhumácií obetí.

Ide o skutočné historické problémy, ktoré si vyžadujú seriózny dialóg a rešpektovanie pamäti obetí.

Ruská propaganda však môže tieto témy využívať na vytváranie dojmu, že Poliaci a Ukrajinci sú prirodzenými nepriateľmi a ich dnešná spolupráca je iba dočasným politickým spojenectvom.

Druhou oblasťou je migrácia.

Prítomnosť veľkého počtu ukrajinských občanov v Poľsku vyvoláva legitímne diskusie o sociálnom systéme, zamestnanosti, bývaní a integračnej politike.

Ruské informačné operácie však môžu tieto otázky interpretovať ako dôkaz údajného zvýhodňovania Ukrajincov na úkor poľských občanov.

Treťou témou sú obavy zo zapojenia Poľska do vojny.

Posolstvo, podľa ktorého podpora Ukrajiny automaticky znamená riziko priameho vojenského konfliktu s Ruskom, patrí medzi naratívy, ktoré môžu oslabovať ochotu verejnosti podporovať ukrajinskú obranu.

Štvrtou oblasťou sú spory o Európsku úniu.

Ruské informačné kanály môžu prezentovať rozhodnutia európskych inštitúcií ako zásahy proti poľskej suverenite a zároveň vykresľovať podporu Ukrajiny ako politiku, ktorá údajne odporuje národným záujmom Poľska.

Všetky tieto témy sa môžu objaviť aj v diskusiách sprevádzajúcich Pochod nezávislosti.

Ich samotná prítomnosť však nie je dôkazom zahraničného zasahovania. Rozhodujúce je, či sa do šírenia konkrétnych posolstiev zapájajú koordinované zahraničné siete a či používajú zavádzajúce alebo manipulatívne postupy.

Ako funguje zahraničná informačná manipulácia: Od jedného videa k celoeurópskemu naratívu

V európskej bezpečnostnej terminológii sa na označenie takýchto operácií používa pojem FIMI — Foreign Information Manipulation and Interference, teda zahraničná informačná manipulácia a zasahovanie.

Na rozdiel od bežného politického presviedčania môže FIMI zahŕňať koordinované neautentické správanie, zámerné skresľovanie kontextu, vydávanie sa za dôveryhodné zdroje či organizované šírenie zavádzajúceho obsahu.

Predstavme si hypotetickú situáciu počas novembrového pochodu.

Menšia skupina účastníkov rozvinie transparent s ostro protiukrajinským odkazom. Niekto natočí niekoľkosekundové video, ktoré sa následne objaví na sociálnych sieťach.

V bežnom spravodajskom kontexte by išlo o informáciu o konkrétnom incidente.

Manipulatívna informačná sieť však môže zábery šíriť s tvrdením, že predstavujú postoj väčšiny poľských občanov.

Video potom prevezmú ďalšie účty a internetové stránky. Pôvodný kontext sa postupne stráca a zo správy o jednej skupine vzniká zavádzajúci naratív o celonárodnom odmietaní Ukrajiny.

Následne sa tento príbeh môže objaviť aj v informačnom priestore ďalších európskych krajín.

Podobné mechanizmy už boli zdokumentované.

Britský Institute for Strategic Dialogue v máji 2025 identifikoval koordinované proruské informačné kampane, ktoré pred poľskými prezidentskými voľbami šírili zavádzajúce tvrdenia o ukrajinských utečencoch. Výskum poukázal aj na zapojenie operácií Operation Overload a Pravda/Portal Kombat.

Z toho však nemožno vyvodzovať, že rovnaká operácia už prebieha okolo Pochodu nezávislosti 2026.

Doterajšie poznatky umožňujú identifikovať rizikové mechanizmy, nie automaticky pripisovať konkrétnym účastníkom podujatia spojenie s Ruskom.

Možný mechanizmus informačnej manipulácie

  1. Skutočná udalosť — prejav, transparent alebo incident na verejnom zhromaždení
  2. Výber kontextu — zverejnenie krátkeho úryvku bez vysvetlenia okolností
  3. Koordinované šírenie — preberanie obsahu anonymnými účtami a informačnými sieťami
  4. Zovšeobecnenie — vykreslenie názoru malej skupiny ako postoja celej spoločnosti
  5. Medzinárodný dosah — využitie príbehu na spochybňovanie poľsko-ukrajinských vzťahov a európskej solidarity

Ilustračný scenár vychádzajúci z dokumentovaných metód FIMI, nie opis potvrdeného zásahu počas pochodu v roku 2026.

Prečo je Poľsko dôležitým cieľom ruskej informačnej stratégie

Poľsko patrí medzi kľúčových európskych partnerov Ukrajiny.

Jeho územie tvorí významný logistický priestor pre vojenskú a humanitárnu pomoc, zatiaľ čo poľská politická podpora má dôležitú úlohu pri formovaní európskeho postoja k ruskej agresii.

Pre Moskvu preto môže byť oslabovanie dôvery medzi Poliakmi a Ukrajincami výhodné aj bez toho, aby došlo k zásadnej zmene oficiálnej zahraničnej politiky Varšavy.

Stačí, ak sa pomoc Ukrajine stane čoraz kontroverznejšou domácou témou, zvýšia sa jej politické náklady a prehĺbia sa rozpory medzi politickými tábormi.

Podľa augustovej analýzy agentúry Reuters ruské informačné operácie už využívali historické spory a napätie týkajúce sa ukrajinských utečencov na posilňovanie protiukrajinských nálad v Poľsku.

Významným faktorom sú aj parlamentné voľby naplánované na rok 2027.

V predvolebnom období sa témy národnej identity, migrácie a bezpečnosti často stávajú súčasťou ostrej politickej súťaže.

Ruské informačné siete môžu takéto prostredie považovať za vhodnú príležitosť na posilňovanie polarizácie.

To však neznamená, že domáce politické konflikty v Poľsku vznikajú v dôsledku ruskej činnosti. Majú vlastné historické, inštitucionálne a spoločenské príčiny.

Zahraničné zasahovanie môže ich dôsledky zosilňovať, no nemožno ním vysvetľovať každú kontroverziu.

Slovensko a stredná Európa: Prečo udalosti vo Varšave presahujú hranice Poľska

Pre Slovensko má vývoj v Poľsku bezprostredný význam.

Obe krajiny sú členmi Európskej únie a NATO, patria do rovnakého stredoeurópskeho bezpečnostného priestoru a čelia podobným výzvam súvisiacim s vojnou na Ukrajine.

Aj slovenská spoločnosť vedie diskusie o národnej suverenite, migrácii, historickej pamäti, pomoci Ukrajine či vzťahoch s európskymi inštitúciami.

Tieto témy sú legitímnou súčasťou demokratickej politiky.

Problém vzniká vtedy, keď sa stávajú predmetom koordinovaných manipulácií, ktorých účelom je prehlbovať nedôveru a oslabovať schopnosť spoločnosti viesť vecnú diskusiu.

Zavádzajúci príbeh o údajnom masovom odmietaní Ukrajiny v Poľsku sa môže veľmi rýchlo dostať aj do slovenského informačného priestoru.

Následne môže byť využitý ako argument, že podpora Ukrajiny v strednej Európe údajne stráca opodstatnenie.

Takýto záver by však nebolo možné vyvodzovať z jednotlivých záberov z demonštrácie ani z radikálnych vyhlásení niekoľkých účastníkov.

Podstatné je skúmať širší spoločenský kontext, reprezentatívne prieskumy verejnej mienky a skutočné rozhodnutia demokratických inštitúcií.

Pre slovenské médiá je preto dôležité nielen informovať o udalostiach vo Varšave, ale aj dôsledne vysvetľovať pôvod šírených tvrdení a rozlišovať medzi autentickou domácou politickou diskusiou a možnou zahraničnou manipuláciou.

Skutočnou skúškou bude schopnosť odolať manipulácii

Pochod nezávislosti 11. novembra 2026 bude predovšetkým poľským štátnym a spoločenským podujatím, na ktorom občania vyjadria svoje postoje k vlastenectvu, suverenite a budúcnosti krajiny.

Jeho konanie samo osebe nepredstavuje bezpečnostnú hrozbu ani dôkaz pôsobenia Ruska.

Riziko spočíva v tom, že časť prejavov, symbolov alebo incidentov môže byť vytrhnutá z kontextu a využitá na šírenie zavádzajúcich predstáv o celej poľskej spoločnosti.

Doterajšie výskumy PISM, EEAS a nezávislých analytických organizácií ukazujú, že Rusko má skúsenosti s podobnými operáciami a dlhodobo využíva spoločenské konflikty v európskych krajinách.

Nie je však zatiaľ preukázané, že organizátori tohtoročného pochodu alebo jeho účastníci sú súčasťou konkrétnej ruskej informačnej operácie.

Najväčším problémom preto nie je existencia rozdielnych politických názorov, ale možnosť, že ich zahraniční aktéri cielene zosilnia, skreslia a použijú na oslabovanie dôvery medzi európskymi spoločnosťami.

Pre Poľsko, Slovensko a ďalšie krajiny strednej Európy je kľúčové zachovať priestor na otvorenú politickú diskusiu a zároveň posilňovať schopnosť rozpoznávať koordinované informačné manipulácie.

Ruská stratégia totiž nemusí smerovať k vytvoreniu nových konfliktov. Často jej stačí premeniť existujúce rozdiely na obraz spoločnosti, ktorá už údajne nedokáže nájsť spoločné riešenia.

A práve takýto obraz môže byť pre Kremeľ užitočnejší než samotný výsledok ktoréhokoľvek politického protestu.