Spojené štáty podľa medializovaných informácií zvažujú podporu bývalého maďarského premiéra Viktora Orbána na post generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Jeho prípadná kandidatúra by však mohla prehĺbiť rozpory medzi západnými demokraciami a otvoriť otázku politickej nezávislosti OSN. Do súboja medzitým oficiálne vstúpila skúsená diplomatka zo Spojených arabských emirátov Lana Nusseibehová. Jej kandidatúra predstavuje odlišnú predstavu o vedení svetovej organizácie: menej ideologických konfliktov, viac rokovaní a dôraz na konkrétne diplomatické výsledky.

Výber nového generálneho tajomníka OSN sa stáva testom schopnosti veľmocí dosiahnuť kompromis v čase rastúceho geopolitického napätia.

Nečakané meno v zákulisí veľkej diplomacie

Podľa informácií denníka The Wall Street Journal sa v amerických politických kruhoch diskutuje o možnosti podporiť bývalého maďarského premiéra Viktora Orbána na post generálneho tajomníka OSN. Myšlienka údajne našla priaznivú odozvu aj medzi predstaviteľmi Ruska a Číny.

Ak by sa tieto informácie potvrdili, išlo by o pozoruhodnú politickú situáciu. Washington, Moskva a Peking, ktoré sa v mnohých zásadných otázkach medzinárodnej bezpečnosti rozchádzajú, by mohli nájsť spoločného kandidáta na vedenie najvýznamnejšej svetovej organizácie.

Orbánova kandidatúra však zatiaľ zostáva predmetom neoficiálnych rokovaní. Na rozdiel od Lany Nusseibehovej nie je jeho meno uvedené medzi formálne nominovanými kandidátmi na oficiálnej stránke OSN.

Prípadná podpora troch veľmocí by navyše automaticky neznamenala jeho zvolenie. Na odporúčanie kandidáta je potrebných najmenej deväť hlasov pätnásťčlennej Bezpečnostnej rady OSN a žiadny negatívny hlas jej stáleho člena.

Rozhodujúci postoj by tak mohli zaujať Francúzsko a Spojené kráľovstvo, ktorých predstavy o budúcom vedení OSN sa nemusia zhodovať s politickými preferenciami administratívy Donalda Trumpa.

Lana Nusseibehová: diplomatka, ktorá pozná OSN zvnútra

Lana Zaki Nusseibehová

Ministerka štátu Spojených arabských emirátov a bývalá stála predstaviteľka krajiny pri OSN.

Oficiálne nominovaná 21. októbra 2026. V OSN pôsobila ako veľvyslankyňa v rokoch 2013 až 2024.

Zatiaľ čo diskusie o Orbánovi sa sústreďujú predovšetkým na jeho politickú identitu a vzťahy s významnými svetovými lídrami, kandidatúra Lany Nusseibehovej stojí na dlhoročnej diplomatickej praxi.

Spojené arabské emiráty ju oficiálne nominovali 21. októbra 2026. Nusseibehová pôsobila viac než desaťročie ako stála predstaviteľka svojej krajiny pri OSN, predsedala Bezpečnostnej rade a podieľala sa na rokovaniach o humanitárnych, bezpečnostných a rozvojových otázkach.

Jej skúsenosti zahŕňajú aj citlivé rokovania o situácii v Pásme Gazy. V roku 2023 sa podieľala na diplomatickom úsilí, ktoré viedlo k prijatiu rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2720 zameranej na humanitárnu pomoc civilnému obyvateľstvu.

Práve tento typ skúseností môže byť dôležitý pre organizáciu, ktorej schopnosť reagovať na ozbrojené konflikty čoraz častejšie obmedzujú nezhody medzi stálymi členmi Bezpečnostnej rady.

Nusseibehová vo svojej kandidatúre zdôrazňuje potrebu obnoviť schopnosť OSN predchádzať konfliktom, sprostredkúvať dohody, chrániť humanitárnu pomoc a efektívnejšie využívať svoje zdroje.

Jej ambíciou nie je iba reprezentovať organizáciu navonok, ale posilniť jej praktický význam pri riešení medzinárodných kríz.

Orbán: skúsený politik, ale vhodný generálny tajomník?

Viktor Orbán nepochybne patrí medzi najskúsenejších európskych politikov svojej generácie. Dlhé roky riadil maďarskú vládu, vybudoval rozsiahle medzinárodné kontakty a dokázal presadzovať vlastnú politickú agendu aj napriek odporu európskych partnerov.

Tieto skúsenosti však samy osebe nezaručujú vhodnosť na vedenie OSN.

Generálny tajomník nie je predstaviteľom jednej ideologickej skupiny ani nástrojom zahraničnej politiky konkrétnej veľmoci. Musí byť schopný komunikovať s demokratickými aj autoritárskymi režimami, pričom má dôsledne obhajovať Chartu OSN a princípy medzinárodného práva.

Orbánova politická kariéra je spojená s opakovanými konfliktmi s inštitúciami Európskej únie, spormi o právny štát a s osobitným prístupom k Rusku a Číne.

Jeho postoje k vojne na Ukrajine navyše vyvolávali medzi európskymi partnermi pochybnosti o jednotnosti spoločnej zahraničnej politiky.

To neznamená, že politik s kontroverznými názormi nemôže vykonávať medzinárodnú funkciu. V prípade OSN však vzniká zásadná otázka: dokázal by Orbán vystupovať ako nezávislý sprostredkovateľ aj v situáciách, keď by záujmy Ruska alebo Spojených štátov odporovali princípom Charty OSN?

Práve tu sa ukazuje jeden z hlavných rozdielov medzi ním a Nusseibehovou.

Orbán ponúka skúsenosť z ideologickej a mocenskej politiky. Nusseibehová predkladá skúsenosť s mnohostrannými rokovaniami, budovaním kompromisov a fungovaním medzinárodných inštitúcií.

Ani jeden model automaticky nezaručuje úspech. Pre vedenie OSN je však schopnosť získať dôveru štátov s protichodnými záujmami mimoriadne dôležitá.

Môže sa OSN stať nástrojom dohody veľmocí?

Možnosť, že by Orbána podporili Spojené štáty, Rusko a Čína, otvára širšiu diskusiu o budúcnosti medzinárodného poriadku.

Spolupráca veľmocí je nevyhnutná na fungovanie Bezpečnostnej rady OSN. Problém by však nastal, ak by sa výber generálneho tajomníka zmenil predovšetkým na politickú dohodu o kandidátovi prijateľnom pre mocenské centrá bez dostatočného ohľadu na potreby ostatných členských štátov.

Generálny tajomník musí byť schopný upozorňovať aj na porušovanie medzinárodného práva zo strany krajín, ktoré podporili jeho zvolenie.

Práve preto je dôležité, aby kandidát disponoval nielen politickými kontaktmi, ale aj dôveryhodnosťou a schopnosťou zachovať si nezávislý úsudok.

Nusseibehová môže byť v tomto kontexte zaujímavou alternatívou. Pochádza z krajiny, ktorá udržiava kontakty so západnými štátmi, Čínou aj Ruskom, a zároveň má osobné skúsenosti s diplomatickým vyjednávaním v OSN.

Takéto postavenie jej potenciálne umožňuje komunikovať naprieč geopolitickými blokmi. Súčasne však vyvoláva otázku, do akej miery by dokázala oddeliť záujmy Spojených arabských emirátov od povinností nezávislej predstaviteľky svetovej organizácie.

Kandidatúra Nusseibehovej nie je bez kontroverzií

Dôveryhodná diskusia o budúcom vedení OSN musí posudzovať všetkých kandidátov rovnakým metrom.

Aj kandidatúra Lany Nusseibehovej čelí vážnym otázkam, predovšetkým v súvislosti s vojnou v Sudáne.

Spojené arabské emiráty čelia obvineniam z podpory polovojenských Síl rýchlej podpory (RSF), ktorých príslušníci sú spájaní so závažným násilím voči civilnému obyvateľstvu. Abú Zabí tieto obvinenia odmieta.

Pre Nusseibehovú to predstavuje významnú skúšku. Ak chce presadzovať univerzálne uplatňovanie medzinárodného práva, musí presvedčivo vysvetliť, ako by ako generálna tajomníčka postupovala aj pri krízach, do ktorých sú zapojené štáty blízke jej vlastnej vláde.

Jej diplomatická kvalifikácia je silným argumentom v prospech kandidatúry, nemôže však nahradiť požiadavku transparentnosti a nezávislosti.

Práve schopnosť odpovedať na nepríjemné otázky môže rozhodnúť, či získa širšiu medzinárodnú dôveru.

Prečo by výber nového šéfa OSN mal zaujímať Slovensko?

Pre Slovenskú republiku nie je výber nového generálneho tajomníka OSN vzdialenou diplomatickou udalosťou.

Ako menší európsky štát má Slovensko zásadný záujem na medzinárodnom systéme, v ktorom pravidlá platia nielen pre slabších, ale aj pre najsilnejších aktérov.

Fungujúca OSN predstavuje dôležitú platformu na riešenie bezpečnostných kríz, humanitárnych problémov a sporov, ktoré nemožno vyriešiť iba prostredníctvom bilaterálnych vzťahov.

Pre Bratislavu sú osobitne relevantné tri oblasti: bezpečnosť v Európe, dodržiavanie medzinárodného práva a stabilita multilaterálnych inštitúcií.

Vojna Ruska proti Ukrajine ukázala, aké vážne dôsledky môže mať situácia, keď jeden zo stálych členov Bezpečnostnej rady OSN porušuje základné princípy medzinárodného poriadku.

Slovensko preto potrebuje generálneho tajomníka, ktorý dokáže komunikovať s Moskvou, Washingtonom aj Pekingom, no zároveň nebude relativizovať suverenitu a územnú celistvosť menších štátov.

Z tohto pohľadu je dôležitejšia diplomatická nezávislosť kandidáta než jeho ideologická blízkosť ku konkrétnej politickej reprezentácii.

Orbánove skúsenosti so stredoeurópskou politikou môžu byť výhodou pri chápaní regionálnych problémov. Jeho dlhodobé konflikty s európskymi partnermi však vyvolávajú otázky, či by dokázal vystupovať ako všeobecne prijateľný sprostredkovateľ.

Nusseibehová má odlišný profil. Jej pôsobenie v OSN a skúsenosti s medzinárodnými rokovaniami predstavujú relevantný základ pre výkon funkcie, hoci aj ona musí preukázať nezávislosť od politických záujmov vlastnej krajiny.

Rozhodnutie, ktoré môže ovplyvniť celé desaťročie

Mandát súčasného generálneho tajomníka Antónia Guterresa sa skončí 31. decembra 2026. Jeho nástupca má nastúpiť do funkcie 1. januára 2027.

Výber sa uskutočňuje v čase, keď OSN čelí hlbokej kríze dôvery, rastúcemu počtu ozbrojených konfliktov a tlaku na reformu svojich inštitúcií.

Oficiálne kandidatúry zahŕňajú okrem Nusseibehovej aj skúsených predstaviteľov medzinárodnej diplomacie, medzi nimi Rebecu Grynspanovú, Rafaela Grossiho či Maríu Fernandu Espinosovú. Výsledok preto nemožno redukovať na súboj dvoch mien.

Napriek tomu možná Orbánova kandidatúra zvýrazňuje zásadnú dilemu.

Má sa na čelo OSN postaviť výrazný politický líder, ktorého podporujú významné mocnosti, alebo diplomat schopný budovať dôveru medzi štátmi s rozdielnymi záujmami?

Lana Nusseibehová ponúka profil skúseného multilaterálneho vyjednávača, ktorý si zaslúži vážne posúdenie. Jej kandidatúra zároveň ukazuje, že existujú alternatívy k politicky polarizujúcim osobnostiam.

Pre Slovensko, Európu aj samotnú OSN by mal byť rozhodujúcim kritériom nie politický pôvod budúceho generálneho tajomníka, ale jeho schopnosť obhajovať medzinárodné právo, sprostredkúvať mier a konať nezávisle od záujmov veľmocí.

OSN nepotrebuje ďalšie centrum geopolitického súperenia. Potrebuje vedenie, ktoré dokáže obnovovať dialóg aj tam, kde sa politika dostala do slepej uličky.