Slovensko sa na začiatku septembra ocitlo v situácii s najnižšími zásobami plynu za posledné desaťročie. Zásobníky sú naplnené len na 50,54 percenta, čo je výrazný pokles oproti minuloročným 71,02 percenta. Tento stav je dôsledkom vysokých cien plynu, ktoré sú momentálne vyššie než ceny predpokladané na zimu.
V rámci Európskej únie patrí Slovensko medzi krajiny s najnižšími zásobami plynu. Menej plynu v zásobníkoch majú už len Holandsko, Lotyšsko a Švédsko. Naopak, Poľsko vedie s naplnenosťou zásobníkov na 93,50 percenta. Európske pravidlá umožňujú krajinám flexibilitu v dosahovaní cieľa 90 percent naplnenosti zásobníkov pred zimou.
Slovensko má vďaka veľkým zásobníkom osobitný režim, ktorý mu umožňuje držať objem zodpovedajúci 35 percentám priemernej ročnej spotreby. Vláda nariadila SPP, aby mal k 1. septembru uskladnených najmenej 13 TWh plynu. Tento cieľ bol splnený už v auguste.
Rast cien plynu je ovplyvnený aj geopolitickými faktormi, ako je eskalácia konfliktu medzi Spojenými štátmi a Iránom. Táto situácia obmedzila prepravu LNG cez Hormuzský prieliv, čo viedlo k nedostatku dodávok z Perzského zálivu.
Podľa hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu, drahý plyn môže zvýšiť inflačné riziko a ovplyvniť ceny širokého spektra tovarov a služieb. Vyššie ceny energií môžu tiež tlačiť centrálne banky k udržiavaniu vyšších úrokových sadzieb.
