Slovensko sa nachádza v zložitej ekonomickej situácii, keďže jeho štátny dlh dosahuje viac ako 83,1 miliardy eur, čo predstavuje približne 61 % HDP. Tento stav spôsobuje obavy o schopnosť krajiny reagovať na budúce ekonomické krízy. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) by efektívnejšie využitie priaznivých ekonomických období mohlo znížiť verejný dlh o 11 % HDP.

Analytik RRZ Matúš Senaj upozorňuje, že vysoké zadlženie Slovenska spôsobuje, že štát platí viac na úrokoch a investori požadujú vyššiu rizikovú prirážku. To znamená menej peňazí na dôležité oblasti ako zdravotníctvo a školstvo. Slovensko má obmedzený fiškálny priestor na reakciu v prípade ďalšej krízy.

Demografické zmeny, ako starnúca populácia, predstavujú ďalšiu výzvu pre verejné financie. Očakáva sa, že výdavky na dôchodky a zdravotníctvo sa zvýšia, čo môže oslabiť ekonomický rast. RRZ varuje, že bez zmeny politík by dlh do roku 2030 mohol dosiahnuť až 75 % HDP.

Slovensko je citlivé na vonkajšie šoky, ako sú obchodné konflikty a energetické krízy. Napríklad zvýšenie výdavkov na obranu kvôli geopolitickým napätiam by mohlo výrazne zvýšiť dlh. Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš dodáva, že vysoké dane tlmia ekonomickú a investičnú aktivitu, čo sa prejavuje v pomalom raste HDP.