Vojna Ruska proti Ukrajine si okrem obrovských ľudských strát a ničenia infraštruktúry vyžiadala aj zásadnú premenu samotnej Ukrajiny. Krajina sa stala prostredím, v ktorom bezpilotné systémy, prostriedky rádioelektronického boja, digitálne systémy velenia a umelá inteligencia prechádzajú skúškou v podmienkach najintenzívnejšieho ozbrojeného konfliktu v Európe od skončenia druhej svetovej vojny. Práve preto sú investície do ukrajinských vojenských technológií v Európskej únii čoraz viac vnímané nie ako forma pomoci, ale ako investícia do vlastnej obranyschopnosti. Európska komisia otvorene zdôrazňuje, že obranné inovácie EÚ by mali v plnej miere využívať riešenia vznikajúce na Ukrajine. V tejto analýze skúmame, ktoré ukrajinské vojenské technológie sa môžu stať súčasťou obranných systémov Európskej únie a aké výhody i riziká prináša hlbšia obranná integrácia.

Cesta Európskej únie k spoločnej priemyselnej politike s Ukrajinou

Rozsiahla ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022 prinútila Európsku úniu prehodnotiť samotný model svojho obranného priemyslu. Ruská agresia odhalila, že európske štáty disponujú obmedzenými zásobami zbraní, fragmentovanými systémami obstarávania a nedostatočnými výrobnými kapacitami na vedenie dlhodobého konfliktu vysokej intenzity.

Už dva roky po začiatku vojny, v marci 2024, Európska komisia predstavila prvú Európsku stratégiu obranného priemyslu (EDIS). Jej cieľom je motivovať členské štáty EÚ k spoločným nákupom, obmedziť fragmentáciu trhu, zvýšiť výrobnú kapacitu a zabezpečiť, aby Európa disponovala potrebným množstvom obranných prostriedkov v správnom čase.

Praktickým nástrojom na realizáciu tejto stratégie sa stal Európsky program obranného priemyslu (EDIP). Program počíta s financovaním spoločných obranných projektov, posilňovaním výrobných reťazcov a obsahuje aj osobitnú líniu podpory ukrajinského obranného priemyslu.

Pre Ukrajinu je mimoriadne dôležité, že dve samostatné výzvy v rámci programu EDIP sú zamerané na rozširovanie výrobných kapacít ukrajinského obranného sektora, skracovanie výrobných lehôt a rozvoj spolupráce medzi ukrajinskými a európskymi spoločnosťami.

Najväčším novým finančným nástrojom Európskej únie sa stal program Security Action for Europe (SAFE).

V máji 2025 schválila Rada EÚ program SAFE v objeme až 150 miliárd eur. Ide o systém dlhodobých úverov určených členským štátom na rýchle zvýšenie investícií do obrany a spoločného obstarávania vojenskej techniky.

Hoci úvery získavajú priamo členské štáty Európskej únie, Ukrajina sa môže zapájať do spoločných obstarávaní za rovnakých podmienok a ukrajinské spoločnosti majú automatický prístup ku kontraktom financovaným z programu SAFE.

To vytvára priestor nielen na nákup európskej techniky pre Ukrajinu, ale aj na využívanie európskych finančných prostriedkov pri obstarávaní výrobkov ukrajinského obranného priemyslu.

Z pohľadu Európskej únie ide o pragmatické riešenie. Ukrajinské podniky dokážu často vyrábať bezpilotné systémy, delostrelecké komplexy, komunikačné prostriedky či systémy rádioelektronického boja rýchlejšie a neraz aj lacnejšie ako mnohí európski výrobcovia. Navyše ide o technológie, ktoré už boli prispôsobené reálnym podmienkam moderného bojiska.

Európa tak získava produkty overené v bojových podmienkach a zároveň možnosť rozšíriť ich výrobu v spolupráci s vlastným priemyslom.

Ukrajina ako „dostupný arzenál európskej demokracie“

Bruselský analytický inštitút Bruegel označil Ukrajinu za „dostupný arzenál európskej demokracie“.

Autori štúdie zdôrazňujú, že Ukrajina stala sa:významným a technologicky vyspelým výrobcom bezpilotných systémov a moderných delostreleckých zbraní. Zároveň zostávajú výrobné náklady na Ukrajine nižšie než v mnohých krajinách západnej Európy.

Experti Centra pre novú americkú bezpečnosť (CNAS) navyše označujú ukrajinské bojisko za „war lab for the future“ – laboratórium budúcej vojny. Upozorňujú, že desiatky spoločností z Európskej únie a Spojených štátov testujú na Ukrajine svoje bezpilotné a robotické systémy s cieľom získať označenie „battle-tested in Ukraine“, ktoré následne zvyšuje ich šance pri získavaní kontraktov od ministerstiev obrany. Ďalší západní výrobcovia sa snažia zapojiť do tzv. „testing tourism“, teda organizovaných programov testovania technológií priamo v bojových podmienkach.

Výhoda Ukrajiny však nespočíva iba v nižších výrobných nákladoch. Ukrajinský obranný priemysel dokáže reagovať na meniace sa podmienky bojiska podstatne rýchlejšie.

V tradičnom európskom systéme môže vývoj novej zbraňovej platformy trvať celé roky. Na Ukrajine výrobca často komunikuje priamo s vojenskou jednotkou, získava okamžitú spätnú väzbu o nedostatkoch systému a operatívne upravuje softvér, komunikačné prostriedky, frekvencie, navigáciu alebo samotnú konštrukciu zariadenia.

V podmienkach modernej vojny ide o rozhodujúcu výhodu. Bezpilotný systém, ktorý dnes funguje úspešne, sa môže už o niekoľko mesiacov stať málo účinným v dôsledku nových prostriedkov rádioelektronického rušenia.

„Dánsky model“: lacnejšie, rýchlejšie a overené vojnou

Jedným z najpresvedčivejších príkladov ekonomickej efektívnosti ukrajinskej výroby je kolesová samohybná húfnica 2S22 Bohdana.

Podľa bruselského analytického centra Bruegel sa výroba týchto systémov podarila výrazne rozšíriť vďaka financovaniu prostredníctvom tzv. dánskeho modelu, pričom orientačná cena jednej húfnice Bohdana predstavuje približne 2,3 milióna eur. Vďaka tomu patrí medzi cenovo najdostupnejšie moderné samohybné delostrelecké systémy s dlhým dostrelom v Európe.

Na porovnanie, nové západné delostrelecké platformy sú často niekoľkonásobne drahšie, najmä ak sa zohľadnia nielen výrobné náklady, ale aj dlhodobý vývoj, servisná infraštruktúra a zložité procesy verejného obstarávania.

Výhoda ukrajinskej húfnice Bohdana však nespočíva iba v jej cene. Vyrába sa sériovo priamo počas vojny, priebežne sa modernizuje na základe skúseností vojakov a je plne integrovaná do reálneho systému bojového nasadenia.

Princíp dánskeho modelu je jednoduchý: partnerská krajina financuje výrobu zbraní priamo v ukrajinských podnikoch a hotové systémy následne preberajú Ozbrojené sily Ukrajiny. Namiesto dlhoročného čakania na rozšírenie výrobných kapacít v západnej Európe smerujú finančné prostriedky tam, kde už existujú technológie, kvalifikovaný personál, výrobné zariadenia aj praktické skúsenosti.

Európska únia nezískava iba zbrane, ale aj technologické know-how a nové pracovné miesta

Pre Európsku úniu predstavuje financovanie ukrajinskej výroby pragmatickú investíciu do vlastnej bezpečnosti. Európske spoločnosti vytváraním spoločných podnikov, servisných centier a výskumných pracovísk na Ukrajine získavajú prístup k technológiám, ktoré sa neustále zdokonaľujú na základe každodenných skúseností z bojiska.

Platí to najmä pre bezpilotné systémy, navigáciu v podmienkach rušenia GPS, zabezpečené komunikačné technológie, rádioelektronický boj, automatické rozpoznávanie cieľov a systémy na zachytávanie nepriateľských dronov.

Hlavnou výhodou Ukrajiny je mimoriadne krátky inovačný cyklus: problém sa objaví na fronte, informácia sa okamžite dostane k výrobcovi, technológia sa upraví a jej nová verzia sa opätovne testuje priamo v bojových podmienkach. V tradičnom európskom modeli môže podobný proces trvať celé roky.

Dodávkami zbraní Ukrajine a investovaním do jej obranného priemyslu Európa zároveň posilňuje krajinu, ktorá priamo zadržiava ruské ozbrojené sily na východnom fronte. Členským štátom EÚ to poskytuje čas na obnovu vlastných zásob, rozšírenie výrobných kapacít a budovanie obrannej infraštruktúry bez priameho zapojenia európskych armád do vojnového konfliktu.

Súčasne rastie aj zamestnanosť v európskom obrannom sektore. V roku 2020 sa celkový počet pracovných miest vo vojenskom priemysle EÚ odhadoval približne na 500-tisíc. Významná časť bola sústredená v leteckom a kozmickom priemysle (173,5 tisíca pracovníkov), ďalšie desaťtisíce pracovali vo výrobe pozemných systémov, vojenskej elektroniky a lodného priemyslu. Po roku 2022 nové programy Európskej únie zamerané na zvyšovanie výroby munície, systémov protivzdušnej obrany a bezpilotných prostriedkov – vrátane projektov realizovaných v spolupráci s ukrajinským obranným priemyslom – prinášajú vznik ďalších vysokokvalifikovaných pracovných miest.

Časť investícií do ukrajinskej obrany sa vracia späť do Európskej únie

Investície do ukrajinského obranného sektora neznamenajú, že finančné prostriedky definitívne opúšťajú európsku ekonomiku.

Ukrajinské podniky potrebujú dovážanú elektroniku, optické systémy, komunikačné zariadenia, priemyselné technológie, špeciálne materiály a ďalšie komponenty. Významnú časť týchto výrobkov môžu dodávať spoločnosti z členských štátov Európskej únie.

Mechanizmy EDIP a SAFE sú navyše nastavené tak, aby podporovali európske aj partnerské výrobné reťazce. Finančné prostriedky investované prostredníctvom tzv. dánskeho modelu sa totiž čiastočne vracajú do ekonomiky EÚ prostredníctvom nákupu komponentov od európskych koncernov, ako sú Rheinmetall, Thales či Leonardo. Keďže programy EDIP a SAFE vyžadujú, aby najmenej 65 % komponentov pochádzalo z krajín EÚ alebo pridružených štátov, európske spoločnosti sa stávajú hlavnými dodávateľmi elektroniky, čipov a špecializovaných materiálov pre ukrajinský obranný priemysel.

V tomto modeli ukrajinské podniky zabezpečujú rýchlu montáž, prispôsobovanie výrobkov a ich overovanie v bojových podmienkach, zatiaľ čo európske spoločnosti dodávajú elektroniku, senzory, materiály, výrobné zariadenia a softvérové riešenia.

Výsledkom je vznik spoločného priemyselného reťazca, nie jednostranný presun finančných prostriedkov na Ukrajinu.

Európski výrobcovia už presúvajú svoje kapacity na Ukrajinu

Spojenie veľkokapacitnej výroby, konkurencieschopných nákladov a jedinečných bojových skúseností vytvára silný stimul pre európske spoločnosti, aby pôsobili priamo na Ukrajine.

Spoločnosť Rheinmetall napríklad založila spoločný podnik s ukrajinským partnerom a rozbehla servis a opravy vojenskej techniky. Skupina KNDS buduje opravárenské a servisné kapacity pre delostrelecké a obrnené systémy.

Nemecká spoločnosť Quantum Systems zašla ešte ďalej – na Ukrajine vytvorila nielen servisné a opravárenské centrá, ale aj výrobné a výskumno-vývojové kapacity.

Spoločnosť uvádza, že systémy Vector vyrába priamo na Ukrajine a neustále ich zdokonaľuje na základe spätnej väzby od jednotiek pôsobiacich na fronte.

Na svojich oficiálnych informačných platformách Quantum Systems zároveň potvrdzuje, že na Ukrajine prevádzkuje funkčné výskumno-vývojové (R&D) aj výrobné kapacity. Skúsenosti z bojového nasadenia využíva na rýchle vývojové cykly bezpilotných systémov a riešení založených na umelej inteligencii.

Systém Vector AI už bol overený v podmienkach vojny na Ukrajine a je navrhnutý aj na operácie v oblastiach, kde nie je dostupný signál GPS ani bežné komunikačné spojenie. Spoločnosť opisuje tento systém ako kombináciu autonómie, umelej inteligencie, spracovania dát a spravodajských schopností v reálnom čase.

Pre Quantum Systems sa tak Ukrajina stala nielen trhom pre odbyt výrobkov, ale aj neoddeliteľnou súčasťou jej výrobného a inovačného ekosystému.

STRATUS: skúsenosti z ukrajinskej vojny v európskej kybernetickej ochrane rojov dronov

Významným príkladom inštitucionálneho začlenenia ukrajinských skúseností je projekt STRATUS (Swarm Threat Resilience and Adaptive Tactical UxV Security).

V apríli 2026 Európska komisia oznámila, že v rámci Európskeho obranného fondu bude projekt STRATUS vyvíjať systém kybernetickej ochrany rojov bezpilotných prostriedkov riadený umelou inteligenciou.

Na projekte sa podieľa aj ukrajinský subdodávateľ. Európska komisia výslovne uviedla, že jeho zapojenie je nevyhnutné na využitie priamych skúseností z vojny a na zabezpečenie toho, aby európsky vývoj zohľadňoval reálne hrozby moderného bojiska.

Ide o mimoriadne významný príklad. Ukrajina nevstupuje do európskeho programu iba ako potenciálny používateľ hotového produktu, ale ako nositeľ jedinečných poznatkov, bez ktorých by nebolo možné vytvoriť dostatočne účinný systém.

Projekt sa zameriava na ochranu skupín bezpilotných platforiem pred prevzatím riadenia, kybernetickými útokmi, narušením komunikačných kanálov a ďalšími hrozbami, ktoré sa pravidelne objavujú v modernom elektromagnetickom prostredí.

Helsing: umelá inteligencia proti rádioelektronickému boju

Európske spoločnosti sa už snažia tieto skúsenosti využiť pri vývoji novej generácie autonómnych systémov.

Nemecká spoločnosť Helsing vyvinula údernú platformu HX-2, ktorú opisuje ako systém využívajúci umelú inteligenciu, schopný koordinovanej činnosti v skupinách a efektívnej prevádzky v podmienkach intenzívneho rádioelektronického boja.

Vo februári 2025 spoločnosť oznámila výrobu ďalších 6 000 systémov HX-2 pre Ukrajinu nad rámec predchádzajúcej objednávky.

Zároveň je potrebné vyhnúť sa nepodloženému tvrdeniu, že celý kontrakt bol uzatvorený až po bojovom testovaní systému HX-2. Presnejšie je konštatovať, že produkty spoločnosti Helsing sa vyvíjajú s prihliadnutím na skúsenosti z vojny na Ukrajine a že spoločnosť získala rozsiahlu objednávku určenú pre potreby ukrajinskej obrany.

Najdôležitejší je samotný trend: európsky výrobca prechádza od vývoja jednotlivých drahých platforiem k sériovej výrobe softvérovo riadených systémov schopných pôsobiť v zložitom prostredí rádioelektronického boja.

Riziká, ktoré nemožno ignorovať

Napriek prehlbujúcej sa spolupráci a integrácii obranných systémov Ukrajiny a Európskej únie zostáva hlavnou prekážkou nie nedostatok nástrojov, ale pomalosť ich praktického využívania.

Významným problémom je aj fragmentácia európskeho trhu. Členské štáty uplatňujú rozdielne technické požiadavky, pravidlá verejného obstarávania a vlastné priemyselné priority.

Druhým problémom je nadmerná byrokracia. Konkurenčná výhoda Ukrajiny spočíva v rýchlosti, no môže sa stratiť, ak bude každý spoločný projekt podliehať viacročným schvaľovacím procesom.

Treťou hrozbou je riziko, že sa Ukrajina stane iba lacnou montážnou základňou. Skutočne obojstranne výhodné partnerstvo musí zahŕňať spoločné duševné vlastníctvo, spoločný výskum, prístup na trhy a aktívnu účasť ukrajinských spoločností na vývoji produktov, nielen realizáciu jednotlivých výrobných operácií.

Štvrtou výzvou zostáva ochrana výrobných kapacít. Umiestnenie podnikov na Ukrajine je spojené s vojnovými rizikami, preto si vyžaduje poistné mechanizmy, záložné výrobné linky, geograficky rozptýlenú výrobu a dôslednú fyzickú ochranu objektov.

Piatym problémom je závislosť od kritických komponentov, ktoré sa stále dovážajú z tretích krajín. Európsko-ukrajinská spolupráca by preto mala zahŕňať aj lokalizáciu výroby elektroniky, motorov, optických systémov, komunikačných technológií a špecializovaných materiálov.

Napokon je potrebné uvedomiť si aj najväčšie strategické riziko. Ak by sa ukrajinský obranný štít jedného dňa zrútil a ruská vojenská expanzia sa priblížila priamo k hraniciam Európskej únie, dôsledky by boli neporovnateľne závažnejšie než akékoľvek dnešné investície. Takémuto scenáru treba zabrániť – nielen z bezpečnostných dôvodov, ale aj z pohľadu elementárneho zdravého rozumu alebo elementárnej ekonomickej logiky.

Martin Kováč, analytik portálu Nový Hlas