Vargová sa v rozhovore vyjadrila, že jej cieľom bolo zachytiť príbeh matiek, ktoré zažívajú pocit prázdna, keď ich deti odídu z domu. Tento pocit sa snaží vyjadriť prostredníctvom umenia, ktoré kombinuje s osobnými skúsenosťami a humorom.

Umelkyňa sa po rokoch venovania sa šitiu vrátila k maľbe, čo jej umožnilo preskúmať nové spôsoby vyjadrenia emócií a príbehov. Vargová zdôrazňuje, že láska, ktorú matky cítia k svojim deťom, je niečo, čo sa musia naučiť pustiť, keď deti opúšťajú rodinné hniezdo.

Výstava v Galérii 19 je otvorená pre verejnosť a ponúka návštevníkom možnosť zamyslieť sa nad témou rodinných vzťahov a emocionálnych výziev, ktoré prichádzajú s odchodom detí z domu. Vargová verí, že jej diela môžu pomôcť iným matkám pochopiť a spracovať tieto pocity.

Chmelár tvrdí, že tvorcovia premrhali príležitosť priblížiť verejnosti osobnosť Jána Goliana a zásadnú kapitolu slovenských dejín. Kritizuje, že filmári zobrazili Goliana ako slabocha a generála Rudolfa Viesta ako hysterického podivína, zatiaľ čo nacistického admirála Wilhelma Canarisa vykreslili ako rešpekt vzbudzujúcu postavu.

Podľa Chmelára film obsahuje aj vážne historické nepresnosti. Tvrdí, že Tiso sa s Golianom nikdy nestretol a Husák pred Povstaním tiež nie. Kritizuje tiež absenciu demokratických predstaviteľov Povstania, ako boli Jozef Lettrich či Ján Ursíny.

Chmelár považuje za absurdné aj niektoré scény, napríklad vykreslenie pobytu Goliana a Canarisa v koncentračnom tábore, kde sú zobrazení v priestrannej cele s luxusnými podmienkami. Kritizuje aj scénu zajatia generálov Goliana a Viesta, ktorú označil za „westernovú frašku“.

Podľa Hrašku bola táto scéna veľmi emotívna a mala výrazne prispieť k dramatickému oblúku filmu. Tvarožek, ktorý bol priamym účastníkom udalostí, poskytol svoje spomienky, ktoré tvorcovia filmu pôvodne plánovali zahrnúť. Napriek tomu sa rozhodli pre jej vynechanie.

Hraška uviedol, že aj keď táto scéna chýba, film stále ponúka silný a autentický pohľad na udalosti Slovenského národného povstania. Dodal, že stvárnenie generála Goliana bolo pre neho veľkou výzvou, ale aj cťou.

Film Generál Golian sa zameriava na osobnosť Jána Goliana, ktorý zohral kľúčovú úlohu počas povstania. Hoci niektoré scény boli vynechané, tvorcovia sa snažili zachytiť podstatu jeho hrdinstva a rozhodnutí, ktoré musel robiť v náročných časoch.

Pripomienky nadväzujú na verejnú výzvu zo 21. septembra, ktorú adresovalo sto kultúrnych a samosprávnych subjektov novému predsedovi Rady FPU Milanovi Sedláčkovi. Tieto subjekty žiadali zverejnenie návrhu Zásad a priorít podpornej činnosti FPU na rok 2027, možnosť dokument pripomienkovať a verejné prerokovanie návrhov.

Podľa platformy OK! bola pôvodná štruktúra podpornej činnosti, ktorá vznikala takmer desať rokov, vlani prerobená bez odbornej diskusie. Zmizla alebo bola obmedzená podpora pre celé oblasti kultúry, pribudli nové administratívne a finančné obmedzenia. Signatári pripomienok požadujú návrat k štruktúre z roku 2025 alebo aspoň obnovenie desiatok programov a podprogramov.

Signatári tiež navrhli odstránenie nelogických obmedzení, ako sú nízke limity na počet podaných žiadostí a obmedzenia režijných nákladov. Požadujú aj obnovenie odborných komisií a zverejňovanie odporúčaní komisií pri jednotlivých projektoch.

Miriama Benková z Otvorenej Kultúry! zdôraznila potrebu reálneho pripomienkovania a odbornej diskusie s Radou FPU, aby sa deklarovaná otvorenosť nového vedenia prejavila v konkrétnych zmenách Zásad a priorít na rok 2027.

Sergej Larin sa preslávil na svetových operných scénach, vrátane milánskej La Scaly, Metropolitnej opery v New Yorku a londýnskej Covent Garden. Jeho kariéra bola poznačená mnohými úspechmi, vrátane účinkovania v opere Turandot v Pekingu. Larin zomrel v roku 2008, keď mal len niečo vyše päťdesiat rokov.

Galakoncert sa uskutoční 12. septembra 2026 v novej budove SND. Na podujatí vystúpia domáci aj hosťujúci sólisti, vrátane Lindy Ballovej, Petra Bergera a Lucie Byrákovej. Program bude obsahovať diela Čajkovského, Dvořáka, Offenbacha, Bizeta, Richarda Straussa, Verdiho a Pucciniho.

Sergej Larin bol známy nielen svojím umením, ale aj pokorou a láskou k umeniu. Jeho pamiatka bude na galakoncerte pripomenutá prostredníctvom hudby, ktorá mu bola blízka. Larin veril, že opera je kultúrnou vitrínou národa, a jeho odkaz bude žiť ďalej v srdciach divákov a kolegov.

Drlička sa po dlhšej dobe rozhodol prehovoriť po tom, čo ústavný súd zrušil zákaz, ktorý mu bránil vyjadrovať sa k ministerke kultúry. Jeho kritika sa zamerala na zriadenie autocenzúry, ktorú považuje za najväčší hriech Šimkovičovej. Podľa jeho slov je tento krok škodlivý a zle sa na to pozerá.

Rozhovor s Drličkom je jeho prvým verejným vystúpením po rozhodnutí ústavného súdu. V ňom sa snaží objasniť okolnosti, ktoré viedli k podpísaniu dotácií a vyjadruje svoje názory na aktuálnu situáciu v kultúrnej sfére.

Drlička zdôraznil, že je dôležité, aby sa verejní činitelia nebáli otvorene vyjadrovať svoje názory a aby sa zabránilo autocenzúre, ktorá môže mať negatívne dôsledky na slobodu prejavu a kultúrny rozvoj.

Ryžykov nebol len kameramanom a hlavným protagonistom filmu, ale aj spolurežisérom a koproducentom. Dokument zachytáva jeho osobnú cestu od obyčajného civilistu až po vojaka, pričom filmovanie mu pomáhalo zvládať psychické nároky vojenskej služby.

Film Prostý vojak ponúka unikátny pohľad na život vojaka počas vojny, pričom Ryžykov využíva svoj osobný príbeh na zobrazenie širších tém konfliktu a jeho dopadov na jednotlivcov. Jeho práca bola ocenená na festivale ako autentická a emotívna výpoveď o vojnových skúsenostiach.

Medzinárodný filmový festival v Toronte je známy tým, že ponúka platformu pre filmy, ktoré prinášajú nové perspektívy a hlboké osobné príbehy. Ryžykovov film sa tak zaradil medzi diela, ktoré festivalu dodávajú jeho jedinečný charakter.

Podľa zdroja je dôležité, aby sa diskusia neodklonila k otázke anonymity, ale aby sa sústredila na podstatu problému. Tá spočíva v tom, že mnohí ľudia majú tendenciu prehliadať určité aspekty, ktoré by mali byť predmetom verejnej diskusie.

Protest v Edison Filmhube sa stal katalyzátorom pre otvorenie tejto diskusie. Upozornil na to, že existujú slepé miesta v chápaní a vnímaní situácie v Izraeli, ktoré by nemali byť ignorované.

Je dôležité, aby sa verejnosť sústredila na tieto otázky a aby sa diskusia neodklonila k menej podstatným témam, ako je anonymita protestujúcich. Morálna slepota je v tomto kontexte považovaná za vážnejší problém.

Jedným z hlavných lákadiel bola formácia vrtuľníkov Black Hawk, Mi-17 a lietadiel F-16. Slovenskí piloti ukázali svoje schopnosti aj na cvičných lietadlách L-29 Delfín a L-39 Albatros. Na podujatí nechýbali ani ukážky transportného lietadla C-27J Spartan a vrtuľníka Mi-17 s hasiacim bambi vakom.

Medzi zahraničnými účastníkmi sa predstavili aj české lietadlá JAS-39 Gripen a Embraer KC-390. Vrcholom programu bol akrobatický tím Baltic Bees Jet Team z Lotyšska, ktorý predviedol svoje umenie na lietadlách Albatros.

Podujatie pokračuje aj v nedeľu s podobným programom. Návštevníci môžu využiť bezplatnú vlakovú dopravu do Piešťan, ktorú zabezpečila Železničná spoločnosť Slovensko v spolupráci s rezortom obrany. Stačí povedať heslo IMAD pri kúpe lístka.

Posch poukazuje na dokumenty nájdené v Archíve bezpečnostných zložiek v Prahe, ktoré potvrdzujú, že Gabčík skutočne stlačil spúšť samopalu Sten Mk. II, ale náboj sa zasekol. Tento detail potvrdzuje jeho odhodlanie a odvahu počas operácie Anthropoid.

Operácia Anthropoid sa stala predmetom rôznych interpretácií a komunistickej propagandy, ktorá sa snažila očierniť západný odboj. Historici sa stále zaoberajú otázkami spolupráce medzi Special Operations Executive (SOE), MI6 a československým ministerstvom obrany v Londýne.

Gabčíkova mladostná povaha a dobrodružstvo ho viedli k rozhodnutiu odísť do exilu. V roku 1939 sa vydal do Francúzska, kde sa pripojil k odboju. Jeho život a činy zostávajú inšpiráciou pre mnohých, ktorí sa zaujímajú o históriu druhej svetovej vojny.