Podpálená stanica Starlink v Poľsku môže odhaliť nebezpečné prepojenie medzi organizovaným zločinom a ruskými spravodajskými službami. Nemecké médiá upozorňujú na možnú účasť tureckého gangu „Daltons“, ktorého údajný vodca sa zdržiaval v Rusku napriek žiadosti Ankary o vydanie. Pre Slovensko prípad otvára otázku, ako chrániť infraštruktúru pred útokmi, pri ktorých môže kriminálne podsvetie zakrývať štátneho objednávateľa.

Večer 23. septembra 2026 vypukol v obci Wola Krobowska južne od Varšavy požiar napájacích zariadení pozemnej stanice Starlink. Podľa poľskej Agentúry vnútornej bezpečnosti (ABW) nešlo o technickú poruchu, ale o úmyselné podpálenie.

Poľská prokuratúra oznámila dôvodné podozrenie, že páchatelia konali na pokyn ruských spravodajských služieb. Cieľom malo byť narušenie internetového spojenia systému Starlink v Poľsku a ďalších krajinách strednej a východnej Európy. Ide o vyšetrovaciu verziu, ktorú ešte musí preveriť trestné konanie.

Prípad získal medzinárodný rozmer po zadržaní dvoch tureckých občanov v Nemecku. Podľa poľských vyšetrovateľov mali pricestovať do Poľska, podpáliť zariadenia a následne sa vrátiť. ABW tiež zadržala ďalšiu osobu, ktorá nezávisle od údajných podpaľačov vykonávala prieskum stanice a posielala fotografie a videá cez Telegram. Presné vzťahy medzi všetkými aktérmi zostávajú predmetom vyšetrovania.

V pozadí sa objavuje meno „Daltons“

Nemecký BILD s odvolaním na informácie magazínu SPIEGEL a denníka WELT upozornil na možné spojenie podozrivých s tureckou zločineckou skupinou „Daltons“, známou aj ako Daltonlar. Zadržaní podľa tejto verzie mohli byť jej členmi alebo konať na pokyn ľudí z jej okolia. Takéto prepojenie zatiaľ nebolo verejne preukázané.

Rozdiel je podstatný. Ak by sa účasť organizovanej skupiny potvrdila, vyšetrovatelia by museli objasniť, či išlo o samostatnú aktivitu jednotlivcov, platenú zákazku alebo koordinovanú spoluprácu s cudzou spravodajskou službou.

Údajný vodca pod ruskou ochranou?

Relácia Kontraste televízie ARD sa činnosti „Daltonov“ venovala už v marci 2026. Reportáž opísala vydieranie, obchod so zbraňami a násilné útoky. Upozornila aj na mladých vykonávateľov a propagáciu násilia na sociálnych sieťach. Približne 200 berlí nskych trestných konaní spomínaných v reportáži sa týkalo tejto skupiny aj ďalších podobných zoskupení.

Za údajného vodcu je označovaný Beratcan Gökdemir, prezývaný Can Dalton. Podľa tureckých médií ho v roku 2024 zadržali v Rusku. Kontraste následne prinieslo výpoveď muža vystupujúceho ako hovorca gangu: Gökdemir údajne býval v chránenom objekte poskytnutom ruskou vládou a prostredníctvom telefónu a počítača zostával v kontakte so svojou sieťou.

Tvrdenie človeka z prostredia gangu si vyžaduje opatrnosť. Samo osebe nedokazuje ochranu zo strany tajných služieb ani účasť Gökdemira na sabotáži.

Oficiálne však možno doložiť, že Ankara o jeho vydanie naďalej usilovala. Turecké ministerstvo spravodlivosti v oznámení z 25. júna 2026 uviedlo, že minister Akın Gürlek pri rokovaní s ruským generálnym prokurátorom Alexandrom Gucanom opätovne predložil požiadavku na Gökdemirovu extradíciu. Oznámenie nevysvetľuje, prečo k vydaniu dovtedy nedošlo.

Prečo by spravodajská služba využívala podsvetie

Z analytického hľadiska môže existujúca kriminálna sieť ponúknuť zahraničnému objednávateľovi kontakty, logistiku a vykonávateľov ochotných riskovať. Viacero sprostredkovateľov zároveň sťažuje dokazovanie, kto útok skutočne objednal.

Ak pobyt vodcu takejto siete závisí od rozhodnutia hostiteľského štátu, môže vzniknúť priestor na nátlak či protislužby. V prípade Can Daltona však dohoda typu „ochrana výmenou za sabotáž“ zostáva hypotézou. Dostupné podklady neumožňujú prezentovať ju ako zistený fakt.

Čo z prípadu vyplýva pre Slovensko

Pre slovenského čitateľa je najdôležitejší cezhraničný charakter prípadu. Útok na infraštruktúru v susednom Poľsku vyšetrovatelia spájajú s osobami pôsobiacimi v Nemecku a preverujú možné zahraničné riadenie. Bezpečnostný problém tak presahuje možnosti jednej krajiny.

Pre Slovensko z toho vyplýva potreba prepájať ochranu komunikačnej a energetickej infraštruktúry s vyšetrovaním organizovaného zločinu a medzinárodnou výmenou informácií. Rozhodujúce sú finančné toky, kontakty a konkrétne pokyny; národnosť podozrivých sama osebe zahraničné riadenie nedokazuje.

Požiar vo Woli Krobowskej zatiaľ nepotvrdil existenciu „mafie v službách Kremľa“. Ukázal však, prečo treba túto možnosť dôsledne preveriť. Kľúčovou otázkou zostáva, či sa vyšetrovateľom podarí preukázať celý reťazec od vykonávateľov cez sprostredkovateľov až po prípadného štátneho objednávateľa.