Dopravná revolúcia, spolupráca v Arktíde či podmorský tunel medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Projekty spájané s Kirillom Dmitrievom dokážu pritiahnuť pozornosť. Ich skutočnú hodnotu však ukazujú až financovanie, zmluvy a výsledky. Pre Slovensko, ktoré pripravuje obnovenie hospodárskych rokovaní s Moskvou, je tento rozdiel podstatný.

Tunel pod Beringovým prielivom má všetko, čo potrebuje silný mediálny príbeh: dva kontinenty, miliardový rozpočet, meno Elona Muska a prísľub historického zblíženia Washingtonu s Moskvou. Keď Kirill Dmitriev v októbri 2025 predstavil myšlienku „tunela Putin–Trump“, ponúkol obraz budúcnosti, v ktorej geopolitické súperenie ustupuje spoločnému podnikaniu. Podľa jeho návrhu by približne 112-kilometrové spojenie mohlo vzniknúť za menej než osem rokov a s využitím technológií Muskovej spoločnosti The Boring Company stáť menej než osem miliárd dolárov. Išlo však o Dmitrievov odhad, nie o potvrdený rozpočet dohodnutej stavby.

Práve v tomto rozdiele sa nachádza jadro problému. Politicky príťažlivý zámer môže obsadiť titulky dávno predtým, než prejde skúškou technickej a ekonomickej uskutočniteľnosti. A pozornosť, ktorú vyvolá, môže jeho predkladateľovi priniesť úžitok aj vtedy, keď sa samotná výstavba nezačne.

Dmitrievov návrh navyše neriešil iba tunel. Na oboch stranách prielivu by bolo potrebné vybudovať alebo zásadne rozšíriť nadväzujúcu infraštruktúru. Reuters upozornil najmä na riedku dopravnú sieť na ruskej Čukotke. Cena samotného podmorského spojenia preto nevypovedá o celkových nákladoch funkčného dopravného koridoru.

Podobné otázky sprevádzali aj skorší technologický príbeh, s ktorým sa Dmitriev spojil. Ruský fond priamych investícií, známy pod skratkami RFPI alebo RDIF, oznámil v roku 2016 investíciu do Hyperloop One. Dmitriev vtedy hovoril o podpore projektu v Rusku, na Blízkom východe aj v Ázii. Fond vstupoval do spoločnosti spolu s ďalšími medzinárodnými investormi.

Hyperloop sľuboval zásadnú zmenu dopravy. Spoločnosť síce vyvinula skúšobnú technológiu a v roku 2020 uskutočnila testovaciu jazdu s cestujúcimi, komerčný systém však nevybudovala. V decembri 2023 Reuters s odvolaním na Bloomberg informoval o ukončení jej činnosti a predaji zostávajúcich aktív. Firma nezískala kontrakt na výstavbu fungujúcej komerčnej trate.

Neúspech Hyperloop One nemožno automaticky pripísať Dmitrievovi. RFPI bol jedným z investorov a riziko neúspechu patrí k vývoju nových technológií. Tento prípad však ukazuje, prečo treba opatrne posudzovať politické vyhlásenia, ktoré z experimentálneho projektu robia takmer hotovú hospodársku príležitosť.

Porovnanie s Beringovým tunelom má zároveň svoje hranice. Hyperloop One bol podnik s investormi a testovacím zariadením; tunel bol pri predstavení verejným návrhom. Spája ich predovšetkým spôsob komunikácie: veľká vízia získava medzinárodný dosah skôr, než je preukázaná jej obchodná životaschopnosť.

Dmitriev pritom zostáva súčasťou ruského vedenia investičnej politiky. Podľa agentúry Interfax Vladimir Putin 28. septembra 2026 podpísal rozhodnutie o jeho ďalšom päťročnom pôsobení na čele správcovskej spoločnosti RFPI s účinnosťou od 17. januára 2027. Samotné predĺženie mandátu však neposkytuje odpoveď na otázku, ktoré z verejne propagovaných zahraničných zámerov sa premenia na fungujúce projekty.

Pre slovenské publikum nejde iba o vzdialený príbeh ruského investičného manažéra. Bratislava pripravuje obnovenie zasadnutí slovensko-ruskej medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu. Podľa správy TASR z 15. októbra premiér Robert Fico uviedol termín 25. novembra. Podrobnosti programu, ktoré prinieslo Politico, vychádzali aj z dokumentu ruskej vlády, ktorého pravosť magazín nedokázal nezávisle overiť. Slovenský rezort diplomacie oznámil, že o podrobnostiach rokovania bude informovať.

Obnovenie komisie samo osebe neznamená zapojenie Slovenska do Dmitrievových projektov. Vytvára však príležitosť položiť pri každej novej ponuke rovnaké otázky: kto ju zaplatí, kto ju uskutoční, aké má zmluvné záruky a aký merateľný prínos prinesie slovenským domácnostiam či podnikom?

Osobitnú pozornosť si vyžaduje sankčný rámec. Spojené štáty zaradili RFPI aj Dmitrieva na sankčný zoznam vo februári 2022. Európska únia v júli 2025 prijala zákaz transakcií s RFPI, jeho podfondmi a spoločnosťami. Pri prípadnej spolupráci preto rozhodujú konkrétne pravidlá a zúčastnené subjekty; politické vyhlásenie o hospodárskom záujme tieto podmienky nemení.

Pre Slovensko má zmysel hodnotiť ekonomické ponuky podľa ich celkových nákladov a spoľahlivosti. Pri energetike sem patrí aj odolnosť dodávok, dostupnosť alternatív a náklady prípadného prerušenia. Pri investíciách sú rozhodujúce overiteľné zdroje kapitálu, zodpovednosť partnerov a vymáhateľnosť záväzkov.

Dmitrievove verejné iniciatívy poskytujú dôvod na dôsledné preverovanie, nie dôkaz, že každý ruský projekt musí zlyhať. Skúsenosť Hyperloop One aj spôsob predstavenia Beringovho tunela však pripomínajú, aká veľká môže byť vzdialenosť medzi presvedčivou prezentáciou a funkčnou infraštruktúrou.

Keď slovenskí predstavitelia predstavia výsledky ďalších rokovaní s Moskvou, verejnosť by mala dostať viac než zoznam ambícií. Mala by vidieť konkrétne záväzky, náklady, termíny a očakávaný úžitok. Práve podľa nich sa dá posúdiť, či vzniká hospodárska príležitosť, alebo iba ďalší veľký príbeh.