Pred viac ako 140 rokmi európske mocnosti prekreslili hranice Afriky, čo má dodnes výrazné dôsledky. Hranice mnohých afrických štátov boli stanovené bez účasti miestnych obyvateľov, často ďaleko od miest, ktorých sa týkali. Tieto hranice dodnes ovplyvňujú politickú a spoločenskú realitu kontinentu.

Berlínska konferencia, ktorá sa konala v rokoch 1884 až 1885, bola kľúčovým momentom v kolonizácii Afriky. Európske štáty na nej diskutovali o pravidlách kolonizácie a uznávaní nárokov na africké územia. Hoci konferencia nerozdelila kontinent definitívne, vytvorila rámec pre následné dohody, ktoré viedli k rozdeleniu Afriky medzi koloniálne mocnosti.

Hranice afrických štátov často nevznikali prirodzeným vývojom. Niektoré z nich tvoria dlhé rovné línie, ktoré kopírujú zemepisné rovnobežky alebo poludníky. Tieto hranice boli stanovené bez ohľadu na etnické, jazykové či kultúrne pomery. Významným príkladom je aj Capriviho pás v Namíbii, ktorý vznikol na základe dohody medzi Nemeckom a Veľkou Britániou.

Koloniálne obdobie zanechalo na africkom kontinente výraznú stopu. Po získaní nezávislosti si väčšina štátov ponechala existujúce hranice, aby sa predišlo územným sporom. Organizácia africkej jednoty podporila princíp rešpektovania týchto hraníc, čo je základom medzinárodného uznávania v Afrike dodnes.